Pri betónovaní základov si treba dať pozor len na jednu vec. A to, aby vás bolo čo najviac. My sme boli traja, a musím sa priznať, nevedel som, že sa dokážem potiť ako prasa. Betónovali sme domiešavačom, a ten “vychrstol“ 5 kubíkov za 5 sekúnd. Myslel som že sa zbláznim. Potrebovali sme asi 23 kubíkov, a domiešavač sa točil každých 30 minút. Viem, teraz si každý hovoríte “čo môže byt také ťažké“? Betón sa vleje do jamy a hotovo! To som si myslel aj ja. Ale ani ma nenapadlo, že ho treba rozťahovať hrabľami, lopatou a následne dať do roviny. Teraz to už viem... Mordovali sme sa stým až do večera, kým betón nestvrdol a nedalo stým nič robiť. Celý deň mi chodilo po rozume len jedno. Do r..., pekne sme to pos.... a mal som pravdu.....
Večer prebiehal priamo úmerne celému dňu. A tak večer, mierne otrávený životom a značne alkoholom, hľadiac na faktúru za betón som si nadával aký som trkvas že som si nezavolal majstra murára.....
Ponaučenie znie: Treba mať poruke čo najviac ľudí, a aspoň jedného čo sa tomu rozumie.
P.s.: škoda že nemôžem nájsť fotky, to by bol rehot.